THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Jediné miesto v Košiciach, kde sa konali metalové koncerty, Butterfly Club, sa presťahoval do nových priestorov. Táto skutočnosť prinášala očakávania, čo táto zmena prinesie. Hneď pri vstupe sa priestory starej sladovne ukázali ako skutočne undergroundové. Všade prach, betón, priestory po starých skladoch. Prvotný dojem pre konanie takéhoto koncertu bol prinajmenšom zvláštny. V klube to vyzeralo už o niečo civilizovanejšie, ale betónová podlaha a steny vzbudzovali obavu o zvukovú kvalitu.
A hneď pri prvej kapele, PAGAN SPIRIT, sa zvuk ukázal ako naproblémovejším. Bol dosť echoický, plný výšok a tým pádom nezrozumiteľný. Názov kapely už predpovedá, že chlapci produkovali pohanský black s klávesami. Zaradil by som ho niekam do poriadne starého obdobia roku polovice deväťdesiatych rokov. To však samozrejme neznamená kvalitu. Bola síce snaha o melódie a variabilitu, ale tá často zanikala v zvukovej guli. Pozitívom boli počuteľné klávesy a občasné dobré sóla a melodické nápady. Bubeník šľapal tiež slušne, ale podobne ako celá kapela doplatil na nešťastný zvuk a priveľa výšok, ktoré všetky pozitíva utopili.
V Košiciach a aj na Metalopolis veľmi známi INFER mali zahrať druhý set. Tentokrát vystupovali v novej zostave bez basgitary. Ťažko povedať niečo iné, než to, že nová zostava sa osvedčila a kapela napálila do publika svoj priamočiary black s tradičnou razanciou a nasadením. Odznela aj jedna nová skladba, ktorá bola oproti zvyšnej produkcii variabilnejšia a pomalšia, čo bolo pre mňa len pozitívom a príjemným prekvapením. Basgitara samozrejme chýbala, zvuk sa posunul k väčšej čitateľnosti, aj keď 100% to určite nebolo – a cítil som zvukový zmätok, čo sa dá opäť pričítať na vrub nevyriešenej akustiky. Záver patril coveru od MARDUK – „Panzer Division Marduk“, čo vyvolalo náležitú odozvu v obecenstve.
Po tomto vystúpení sa pripravili na scénu notoricky „slávni“ LUNATIC GODS. Tentokrát hrali v oklieštenej zostave bez klávesov a druhého vokálu. To kapele určite prospelo a tak sa z ich produkcie nestal tradičný zvukový guláš, aký som ho mal možnosť už viackrát na koncertoch poznať. Od kapely poznám len jeden album a tak som si vypočul len pár skladieb, ktoré boli dobré, ale nejako som si nikdy nenašiel vzťah k ich tvorbe. Nemôžem hodnotiť inak, ako pre mňa dobrý, svojím spôsobom zaujímavý trocha experimentálny metal zahratý s množstvom sól, o ktoré sa staral majster Hirax. Snáď to stačí.
Ďalší pagan (slavonic) black zastupovali českí ADULTERY. Pre mňa sa opäť o nič prevratné skutočne nejednalo. Pozitívne môžem hodnotiť v prvom rade zvuk, a vôbec aj produkciu, plnú melódií a sól s dostatočnou dávkou hymniky a pátosu. Tie melódie mi ale občas prišli dosť naivné a na môj vkus až príliš veselé, čo v extrémnej hudbe veľmi neobľubujem. Proste sa jednalo o (pre niekoho) dobrý zábavový black. Pre mňa nie až tak. Príbuznou kapelou sú im rozhodne BELTAINE, ktorých hodnotím určite o triedu vyššie a videl by som ich na tomto koncerte radšej. Lež, publikum sa bavilo dobre a tak ja, „namystrovaný pisálek“, do toho nemám čo kecať.
Záver mal samozrejme patriť zoskupeniu, hlavne na ktoré sa prišli asi všetci pozrieť. Už samotný nástup protagonistov na pódiu vyvolal veľké nadšenie. Samozrejme, členovia ANCIENT sa predstavili v tradičných „kostýmoch“ v akých ich môžme zhliadnuť na promo fotkách. Niekomu sa to možno bude zdať smiešne, ale mne sa štylizácia kapely celkom páči a Aphazelovi s tŕňovou korunou a „krvavou“ roztrhanou košeľou evokujúceho Ježiša s warpaintom proste sekne. Úvod odpálili prekvapivo s „Mad Blood Scenario“ a už tu sa ukázalo, že kapela nehrá rok ani dva, ale už pekne dlho. Hlavne prekvapil svojím výkonom bubeník Grom, ktorý predvádzal za bicími dosť ekvilibristické kúsky. Zvuk v úvode bol dosť nečitateľný, ale hneď pri ďalšej skladbe z aktuálneho alba „Envision The Beast“ bolo všetko (temer) vrámci normy. Z novinky odzneli ešte energická „Rape The Children Of Abel” a „Night Visit”. ANCIENT nám ďalej predviedli kompletný prierez diskografiou a počas hodinu a pol trvajúceho setu nevynechali ani jeden album. Došlo aj na klasiku „Lilith’s Embrace” a taktiež skladby z albumu „Troltaar“ a „Svartalvheim“. Aphazelovi a spol. to slušne sypalo, hrali s nasadením, energiou, veľmi precízne a tak som si to poriadne užíval. Zhrnúť to môžem len superlatívmi, až na zvuk, ktorý bol najviac šitý práve novým skladbám a v tých starších dochádzalo už k jeho zlievaniu. K tomu prispel aj fakt, že kapela bola nazvučená dosť hlasne a už som spomínal problém akusticky nevyriešenej miestnosti. Beztak, skladby boli čitateľné, jednotlivé nástroje tiež, Aphazel odohral všetky sóla a mne zostal vnútorne dobrý pocit z dobrého koncertu, čo je v konečnom dôsledku najdôležitejšie. Teraz mám ANCIENT ešte radšej než v minulosti. Aby som nezabudol škoda, že z novinky neodznela aj „Horroble”.
Záverom nemôžem nespomenúť aj dobrú návštevu a dobrú podporu publika pre kapely, čo určite vždy pomôže nasadeniu a zlepší finálny výsledok. Snáď sa v Košiciach aj v budúcnosti dočkáme nejakých známejších kapiel.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.